Only you

22. december 2014 at 23:52 | Tomiko Natsuki |  Anime (Oneshot)
Nie, nezdá sa vám to. Tomiko naozaj niečo napísala (teda skôr dopísala). Túto poviedku mám rozpísanú už asi dva mesiace ak nie viac. Povedala som si, že by som to mohla konečne dopísať, kým úplne nestratím prehľad o tom čo som tam chcela.


Autor: Tomiko Natsuki

Fandom: Shingeki no Kyojin

Názov: Only you / Pokračovanie If you love me

Pairing: Rivaille x Eren

Warning: Shounen ai, OOC

A/N: Pokračovanie poviedky IF YOU LOVE ME som mala v pláne odkedy som tú poviedku napísala, len som nemala presne premyslené ako a čo sa v tom pokračovaní bude diať. Dúfam, že apsoň niekoho pokračovanie tejto poviedky poteší.

NEMÁM BETU, PRETO PROSÍM CHYBY IGNORUJTE ALEBO ASPOŇ MA ZA CHYBY NEBITE




Už je to desať rokov čo sa Eren oženil, desať rokov čo Rivaille osamel. Desať rokov čo si každý deň hovoril, že ak by mu vtedy to ráno nepovedal tie slová, mohlo byť všetko inak. Mohol ho mať tu a bol by šťastný. Jediné čo nevedel s istotou bolo či by bol šťastný aj Eren...ale to si nebol istý ani teraz čo má vlastnú rodinu. Vedel, že sa odsťahovali do susedného mesta a že sa im s Mikasou narodila dcéra. Nevedel presne koľko má malá rokov a ani kedy presne sa narodila. Aj to, že majú dieťa sa dozvedel od Armina a nie od Erena. Jediná ich komunikácia boli pohľadnice čo posielal na Vianoce.

Tak moc to chcel zmeniť, chcel aspoň aby sa občas navštevovali ako priatelia...no bál sa mu zavolať. Bál sa toho, že bude počuť jeho hlas...a najviac sa bál, že by to zdvihla Mikasa. Ak by počul na druhej strane telefónu práve jej hlas už by sa nezmohol ani na to aby ten hovor položil, iba by to slúchatko držal v ruke a bol by ticho.

Práve preto sa radšej rozhodol, že to všetko nechá tak ako to bolo. Jediné v čo dúfal, že je Eren naozaj šťastný...to jediné ho utešovalo..

***

Domom sa ozval neznesiteľný zvuk zvončeka. Práve ten muža prebralo z tak krásneho spánku. Ešte trochu poslepiačky nahmatal na nočnom stolíku mobil aby zistil koľko vlastne je hodín. Tri ráno?! Kto sakra?! Mobil položil opäť na stolík a posadil sa, chvíľu vraždil stenu pohľadom než sa trochu prebral. Nie moc nadšene vyšiel z postele a šiel sa pozrieť, ktorý hriešnik ho budú v túto hodinu. Mal v pláne pekne tú osobu z rozbehom nakopať do zadku (prinajlepšom) a poriadne si zanadávať. Dúfal, že ide aspoň o niečo vážne inak naozaj niekoho zabije. Prešiel po chodbe ku vchodovým dverám, odomkol a otvoril. Musel zbystriť pohľad aby vôbec vedel kto pred ním stojí. Párkrát zamrkal a pretrel si oči, nebol si veľmi istý či vidí dobre alebo má nejaké divné a zákerné halucinácie.


"Ahoj, Rivaille.." pousmial sa naňho muž držiaci v náruči dieťa. Levi chvíľu hľadel na dieťa a potom sa znovu pozrel na muža. "Viem, že je neskoro...no nemáme kam ísť," Hovoril potichu, keďže to malé stvorenie v jeho náručí spalo. Na mužovej tvári bolo vidieť, že sa niečo stalo. Už len ten fakt, že sa tu objavil o tomto nečase aj s malým dieťaťom ho v tom utvrdzovalo.


Rivaille sklopil pohľad a ustúpil od dverí aby mohol aj s malou vojsť dnu. Hneď ako vošiel dnu zavrel za ním dvere. Na chvíľu sa naňho pozrel, zdá sa mu ako keby za tých desať rokov ešte vyrástol...a taktiež na ňom vidieť, že to už nie je chlapec. Vidieť, že je to muž...zmužnel a prisahal by, že je aj krajší než si ho pamätal. Odvrátil zrak aby naňho nečumel.

"Tvoja izba je stále tak ako si ju nechal tak môžete ísť tam," povedal bez toho aby sa naňho pozrel a proste len šiel s ním v pätách k jeho bývalej izbe. Došiel ku nej a otvoril ju zasvietil a pustil ho dnu. Oprel sa o zárubňu a sledoval ho.

Eren prešiel k posteli na ktorú položil malú a poriadne ju zakryl. Vôbec ho neprekvapilo, že aj napriek tomu ako dlho tu v tejto izbe nebol...tu bol poriadok. Rivaille si potrpel na čistotu aj, keď sa miestnosť nepoužívala.
Levi sa musel pousmiať, keď si spomenul na to, že ho takto tiež ukladal do postele. No hneď na to zosmutnel. Tie časy sú, ale už dávno preč.

Nechal ich tam a miesto toho šiel do kuchyne. Vedel, že teraz už tak rýchlo a hlavne skoro nezaspí. Povzdychol si a vybral si pohár, nalial si doň vodu. Celý obsah pohára vypil naraz. V hlave mu vŕtalo čo také sa stalo, že prišiel teraz a ešte aj s malou. Po toľkých rokoch príde, neohlásene v túto hodinu. Po tom ako málo o ňom za tú dobu vedel. Bol tak zamyslený, že si ani nevšimol ako Eren prišiel do kuchyne za ním. Prebral ho až hlas muža, hneď ako ho započul sa naňho pozrel.

"Ďakujem Rivaille.." povedal potichu s pohľadom zapichnutým do Leviho tváre. Pousmial sa a opäť si nalial do pohára vodu.


"Mohol si mi dať aspoň vedieť, že prídeš....alebo ako sa máš," Mumlal popritom ako sledoval koľko vody už má v pohári, "Za tie roky bolo jediné čo som od teba kedy videl pohľadnica na Vianoce. Aj o tvojej dcére som sa dozvedel od niekoho iného," vypol vodu a pozrel sa na Erena.


"Prepáč," Eren previnilo sklopil pohľad. Vedel, že jedno prepáč to nenapraví, ale bolo to to jediné č teraz vedel povedať.

Rivaille sa presunul k stolu za ktorí sa posadil a naznačil mužovi aby si prisadol. "Zdá sa mi, že si sem neprišiel len preto, že by si chcel dcére predstaviť osobu, ktorá ťa vychovala," zamumlal a sledoval ako si muž prisadol. Ten na to čo povedal prikývol a zhlboka sa nadýchol. Začal hovoriť čo sa stalo a prečo ho v túto hodinu vyrušil.


Levi nevedel čo na to povedať, nemal ani potuchy čo by on sám v takej situácií urobil. Popravde si myslí, že to čo urobil Eren bolo unáhlené, ale za to správne.

"Čo ak bude chcieť malú k sebe?" spýtal sa ho, keďže toto bolo asi to čo muža tiež najviac trápilo.


"Nedám jej ju aj keby sa poskladala do kocky. Moju dcéru jej nedám...za to čo urobila bude môcť byť rada ak jej ju dovolím vidieť raz za mesiac," pozrel sa na Rivailla. Ak by mal povedať pravdu šiel v tomto ohľade z Erena dosť strach. Je na ňom vidieť, že jeho dcéra je preňho na prvom mieste. Čo pokladal v tento moment za najdôležitejšie...a tiež ho to tešilo. Bol to dôkaz jeho dospelosti a tiež toho, že vie čo sú pravé priority.

"Bohužiaľ o tom ako často bude môcť malú vidieť nerozhoduješ ty," nerád to hovoril, ale bola to pravda.


"Viem..." to jediné mu na to odpovedal. Muž si povzdychol a pozrel sa znovu na Rivailla, "pôjdem si ľahnúť. Prepáč mi, že som sa skôr neozval," postavil sa a bez ďalších slov odišiel z kuchyne. Levi sa na to ako odchádzal iba mlčky pozeral.

***

Už to boli dva týždne odkedy ho v tú nekresťanskú hodinu Eren zobudil s tým, že nemá ku komu inému ísť. Celkom si už aj zvykol, že to už nie je sám...popravde bol skôr rád, že keď príde domov tu niekto je. Najavo to, ale veľmi nedával. Dosť ho, ale udivoval fakt, že Mikasa sa nijako nezaujímala o to kde je Eren...a hlavne kde je malá Rin. Neveril, že by mohla byť naozaj nejaká matka až tak bezcitná, že by ju nezaujímalo jej dieťa. Bohužiaľ ho tento prípad "matky" presvedčil o tom, že aj také sa nájdu.

Povzdychol si a odomkol vchodové dvere. Ešte ani nebol dnu a už počul malú ako si spieva nejakú (preňho neznámu) pesničku. Teda možno ju poznal, ale v jej podaní by ju nespoznal asi nikto....teda okrem Erena.


Zavrel za sebou dvere a začal sa vyzúvať. Vôbec ho neprekvapilo, že malá Rin už bola pred ním a usmievala sa naňho. Pousmial sa na ňu a hneď ako mal dolu aj kabát ju slabo uštipol do líčka. Tá sa zasmiala, na uštipnuté miesto si priložila dlaň. Nemala ju tam, ale dlho pretože svojimi malými rúčkami chytila Rivailla za ruku a ťahala ho so sebou do kuchyne.

Prvé čo si muž v kuchyni všimol bolo, že Eren varí. Je pravda, že čo tu boli tak muž varil no nikdy neprišiel domov tak aby ho videl pri tejto činnosti. Takže tento pohľad bol preňho viac menej neznámi a nový.

Malá mu pustila ruku a pribehla k ocinovi, ten sa na ňu usmial, potom sa pozrel na Leviho a naňho sa tiež usmial.

"Dnes si tu skoro, nestihol som to ešte dokončiť," poznamenal, pričom dával pozor aby sa Rin nedotkla tými zvedavými packami niečoho horúceho.

"Púšťali nás v robote skôr," prešiel ku nemu aby sa pozrel čo to varí, musel sa usmiať po zistený čo to je. To čo varí patrí k jeho obľúbením jedlám. "Pomôžem ti?" pozrel sa na Erena a čakal ako odpovie.

"Netreba za chvíľu to budem mať, ale mohol by si zabaviť nejako Rin, keďže mi tu privodzuje infarktové stavy," pozrel sa prísne na malú, ktorá sa viac menej schovala pri tom pohľade za Rivailla. Ten si v ten moment spomenul ako to bolo s ním, keď bol malý...úplne rovnako. Otočil sa k malej a usmial sa na ňu.


"Čo by si povedala na to ak by sme si niečo pozreli?" pohľad na Rin bol priam kúzelní. Hneď ako to totižto dopovedal jej zažialili očká a vzápätí sa mu zavesila na ruku. Obaja muži sa tomu museli zasmiať, Rin je totižto taký malý kliešť...a v poslednej dobe hlavne Leviho kliešť.

***

Jedno musel Rivaille uznať, oproti Erenovi (keď bol v jej veku) je viac hyperaktívna. A to si bol istý, že v živote tak hyperaktívne dieťa ako bol on nebude...asi sa naozaj zmýlil. Vlastne by ho to nemalo prekvapovať, keďže je to jeho dieťa.

Už bolo veľa hodín, keď sa Eren chystal, že s malou pôjde do izby aby ju uložil k spánku, no v ten moment Rin zaprotestovala so slovami: "Ja chcem aby mi povedal rozprávku ujo Rivaille." (A/N: ujo Rivaille znie viac blbo ako som si myslela O.O) Chvíľu na ňu hľadeli než sa Levi postavil a chytil ju za ruku. Šiel s ňou do Erenovej izby kde je pomohol na posteľ, zakryl ju a sadol si na kraj. Začal jej hovoriť jeden príbeh, ktorý mal Eren ako malý moc rád. Vôbec ho neprekvapilo, že zaspala skôr než došiel k polovici príbehu. Musel sa usmiať, keď spinkala vyzerala ešte viac roztomilo ako normálne. Opatrne sa postavil z postele a pohladil malú po vláskoch, potom potichu opustil izbu a šiel späť do obývačky, kde bol Eren. Bez jediného slova si opäť sadol na gauč.

"Zaspala rýchlo," skonštatoval muž sledujúci televízor, "čo si jej hovoril za príbeh?" pozrel sa na muža, ktorý sedel na druhom konci. Rivaille sa pozrel na Erena a neodpustil si nepousmiať sa.


"Ten príbeh, ktorý si mal ako malý tak rád," hneď ako mu odpovedal pohľad zapichol do telky. Eren sa pre seba usmial, ten príbeh si doteraz pamätá, nikdy jej ho, ale nehovoril. Mal totižto viac príbehov a tento si nechával ako záložný plán.

"Teraz jej ho, ale nebudem môcť povedať ja," povedal mierne vyčítavo smerom k Rivaillovi. Ten na to nijako nereagoval....popravde chcel, ale nevedel ako presne by mal...

Starší z mužov mal práve dilemu. Pri pozeraní toho podivného filmu mu ušla pointa...a nemal potuchy kedy. Snažil sa ju znovu nájsť pri prebiehajúcom deji, ale nejako sa to nedarilo. Nechápal ako môže niekto natočiť film pri ktorom unikne pointa a vznikne z toho maximálny nezmyselný guláš. Musel sa pohodlnejšie napolohovať na tom gauči, už nevedel ako má sedieť. Taktiež sa mu zatvárali od únavy oči, je až moc dlho hore. Pretrel si ich aby odohnal fakt, že tu asi každú chvíľu zaspí aj napriek svojej snahe sa venovať filmu.

Eren si všimol ako jeho spoločník bojuje s tým aby tu nezaspal. Potichu si povzdychol a postavil sa. "Ja si pôjdem ľahnúť, je dosť hodín," pozrel sa na Leviho a čakal ako bude reagovať. Jeho reakcia bola taká ako očakával, tiež sa postavil a tým mu dal tichý súhlas k jeho slovám. keďže bol na rozdiel od Erena bližšie k východu z obývačky šiel pomaly preč. Muž sledoval ako odchádza s tichým 'Dobrú noc'. Zobral do ruky ovládač a vypol televízor, vďaka tomu v miestnosti nastala tma. Čo bolo aj príčinou, že Rivaille narazil do kresla. Muž sa musel zasmiať, prišlo mu totižto vtipné, že u seba doma ani po tme nevie kde čo má. Vytiahol z vrecka nohavíc mobil a posvietil ním k miestu kde bol starší. "Posvietim ti?" Levi sa zaksichtil.

"Netreba, predsa si môžem rozsvietiť," začal prechádzať po stene rukou aby zistil kde ten vypínač je. Medzitým ako on hľadať ten (podľa jeho slov) zasraný vypínač, ku nemu prišiel Eren a zasvietil. Tým trochu oslepil aj seba aj Rivailla. Ten sa naňho otočil, no miesto toho aby videl do jeho tvári videl skôr do jeho hrude. Musel zdvihnúť zrak aby mu do tej tváre videl. Stále nevedel pochopiť po kom je tak vysoký...ale štvalo ho to.

"Prišlo mi, že potrebuješ pomôcť," prehovoril skôr ako by mu za to oslepnutie vynadal. Opätoval mu pohľad do tváre, presnejšie do jeho očí. Nič mu na to muž neodpovedal iba mu ten pohľad opätoval.

Dobrých desať minút tak stáli jak...blbci než sa Rivaille spamätal, že chceli ísť spať. Prerušil očný kontakt a vydal sa opäť preč z obývačky. Na jeho smolu ho zastavila Erenova ruka.

"Rivaille," zamumlal a muž natočil hlavu k jeho smeru, za čo by si najradšej vynadal. Eren ku nemu urobil krok čím bol až nebezpečne blízko, "stále nechápeš prečo som tu však?" muž sa zamračil. Nechápal čo tým myslí, veď sám Eren mu povedal čo sa deje u nich v rodine. "Nemyslím to prečo som odišiel...ale to prečo som prišiel práve za tebou," voľnou rukou pohladil Rivailla po tvári, ten naňho vyhúkane pozeral.


Nezmohol sa naviac ako pozeranie sa na Erena. Nechápal ho, nechápal čo tým Eren myslí. Nič nebol schopný urobiť aj napriek tomu, že sa k nemu začal skláňať...aj napriek tomu, že ho pobozkal. Iba tam stál ako obarený. Keď si Eren uvedomil, že muž nijako nereaguje odtiahol sa od jeho pier a zahľadel sa mu do očí.


"Rivaille...?" zašepkal, keď videl, že je mimo. Muž potom ako počul svoje meno, párkrát zamrkal než mu opätoval pohľad do očí. "Prepáč..."zamumlal a začal sa od staršieho muža odťahovať. Na jeho prekvapenie ho, ale Rivaille chytil za tričko, čím ho donútil aby sa zohol. Hneď ako tak bolo sa on sám prisal na Erenové pery. Ten na rozdiel od Leviho nebol ako obarený a hneď mu bozk opätoval. Rivaille sa k mladšiemu natisol celým svojím telom a objal ho okolo krku. Pri pohľade na to ako ho objímal by každému napadlo, že je to skôr prejav toho aby nikam Eren nešiel. Prejav toho, že ho nepustí nikam...že musíš ostať s ním. Taktiež tým chcel sám seba uistiť, že na tom gauči nezaspal a toto celé sa mu nesníval.

***

Nevedel ako a kedy sa dostali do jeho izby. Jediné čo teraz vedel bolo, že nič z toho sa mu nesníva. Naozaj tu Eren bol. Naozaj ho povalil do postele a naozaj ho bozkával a vzájomne si vyzliekali veci.


Rivaille si nemohol pomôcť neprejsť dlaňami po mužovej nahej hrudi, bolo až neuveriteľne ako za tie roky jeho telo zmužnelo. Eren taktiež dlaňami skúmal mužove telo, chcel vedieť či je rovnaké ako si pamätal. Ani jeden túto chvíľu neurýchľovali, obaja si ju chceli vychutnať čo najdlhšie.


Eren sám nevedel ako dlho sa musel Rivaille premáhať než si priznal, že urobil vtedy chybu. Nevedel to, ale moc by to chcel vedieť. Jediné čo m vŕtalo v hlave bolo či to neurobí znovu...ale podľa toho čo sa tu teraz deje pochyboval, že by niečo také urobil. Jediné, ale na čo by mal teraz myslieť je to, že osoba na ktorú neprestal myslieť po celé tie roky je tu práve teraz.

Pohladil muža pod ním po tvári a láskyplne sa naňho usmial, sklonil sa k jeho tvári a spojil ich pery v bozk. Svoje ruky zamestnal láskaním mužovho tela dotykmi. Chcel počuť jeho hlas, keď vzdychá a vyslovuje jeho meno. Vedel, že musia byť potichu aby nezobudili Rin, ktorá je v izbe neďaleko...ale aj tak to chcel. Veľmi to chcel.

***

S úsmevom na perách sledoval mužovu spiacu tvár, opatrne mu dal neposlušný prameň vlasoch preč z tvár a nežne ho po nej pohladil. Bol tak nádherný. Čím dlhšie sa naňho pozeral tým viac sa usmieval. Nevedel sa dočkať toho ako otvorí oči. Chcel aby už tak bolo, chcel mu popriať dobré ráno a pobozkať ho. Chcel urobiť, hneď ako sa zobudí toľko vecí, že ani nevie či by ich stihol.

Prebral ho pocit, že sa naňho niekto pozerá. Pomaly otvoril oči a snažil sa zaostriť, predsa len po zobudený toľko svetla je trochu moc. Keď sa mu konečne podarilo zvyknúť si sa svetlo, oslnilo ho niečo iné. Eren, ktorý sa naňho usmieval a láskyplne pozeral. Na svojej tvári ucítil dotyk jeho dlane.

"Dobré ráno Rivaille," poprial mu muž s úsmevom, pričom sa ku nemu priblížil tvárou a dal mu pusu. Levi nevedel čo prvé urobiť. Či mu popriať dobré ráno tiež alebo sa od šťastia rozplynúť. Jediné na čo sa zmohol bol úsmev a pritúlenie sa k Erenovi, ten ho okamžite objal a dal mu pusu do vlasov.


"Nedovolím ti odísť," zašepkal po chvíli Rivaille. Eren sa usmial, no nič na to nepovedal. Túto odpoveď chcel. Levi sa po chvíli od muža o niečo odtiahol, tak aby mu videl do tváre. Zadíval sa mu do očí, prstami mu prešiel po tvári. "Milujem ťa," znovu zašepkal. Eren sa viac usmial a chytil mužovu ruku na ktorú mu dal pusu.


"Ja viem," pozrel sa mu do očí a opäť sa nahol k jeho tvári, "ja teba tiež," usmial sa na Rivailla a pobozkal ho.

***


Občas, keď si Rivaille premietal to čo spravil vo svojom živote, mal pocit ako keby to nikdy nebolo to zlé čo urobil. Pretože mal dôvody na to prečo to tak urobil. Predsa len, jedna jeho chyba bola, keď od seba odohnal Erena, no aj napriek tomu je tu s ním. Z chýb sa človek učí, nedajú sa ľahko napraviť, ale vždy je tu nádej na nápravu. Ak nie na nápravu aspoň na poučenie z nich. On už vedel, že od seba nikdy Erena odohnať nechce. Chce aby bol stále s ním a nikam ho už nikdy neodoženie.

P.S. KOMENTÁRE BY MA NAOZAJ VEĽMI POTEŠILI ^^

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Hagu-chan Uchiha Hagu-chan Uchiha | Web | 23. december 2014 at 18:43 | React

Strejda Rivaille XD
Bože umma :D Já si ho nedokážu představit s dítětem, vždyť on by ji spíš zabil než pochoval, a kdyby udělala bordel.. óhlala~ XD
Ale jinak! *-*
Myslím, že si to psala dýl jak dva měsíce, ovšem stálo to za to počkat si! *-*
BTW ano, pořád přemýšlím na jejich věkovým rozdílem a tím, že Chibimu je taky už, kolik jsme říkaly... 55 let? XD

2 Saki Saki | Email | Web | 25. december 2014 at 12:45 | React

Taký sladký koniec, až by jeden neveril, že tu ide o toho sadistického chibiho xD Teda počkaj nie, o uja Rivaille (a odmietam to skloňovať XD) A Eren jaký akčný, jeden by to do neho nepovedal xD Inak tú dcérku by som si kukla, nyu *//* Také zlaté meno *//*

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama