February 2016

In the light of stars || časť prvá

28. february 2016 at 2:05 | Tomiko Natsuki |  In the light of stars

Pri mojej snahe splniť čo som si povedala...teda, že zverejním vždy koncom týždňa nová časť som sa celkom sama motivovala (divné však?). Úprimne som sa nejako moc rozpísala má to 2513 slov... čo je môj rekord po tak dlhej dobe.


Pevne verím, že sa vám bude časť páčiť. Prajem príjemné čítanie!

Ak by sa tam našli chyby, veľmi sa ospravedlňujem.


27. 02. 2016

27. february 2016 at 9:38 | Tomiko Natsuki |  Blah-Blah
Prajem pekný deň, detičky moje!

Dnes ráno, keď som sa zobudila som mala veľa času na premýšľanie (trepem, včera v práci som premýšľala miesto toho aby som makala - tiež trepem, premýšľala som pri tom ako som makala).
Teraz v podstate mám v hlave iba tú moju originál poviedku a kvôli tomu sa neviem nejako vžiť do tým mojich ff poviedok. Z toho dôvodu ma napadlo či vy ktorí čítate moje poviedky (ak teda niekto okrem Hagu je) by ste chceli nejakú špeciálnu poviedku.

Aby som to vysvetlila...išlo by o to, že by ste mi dali pár zo skupiny (alebo tak nejako) a napísali by ste čo by ste chceli.
Tento článok píšem z dôvodu, že ak niekto čítal moje poviedky bolo to pretože to boli fanfiction. Moje originál poviedky tu moc nikoho netrápia (ale naozaj dúfam, že aspoň niekomu sa páčia).čítať v mojom prevedení (ja neviem napríklad ako spolu niekoho zamordujú alebo tak). Ale nemusíte písať ani to, stačí len pár a možno by mi niečo bliklo v hlave (ak bude mať čo pravdaže - v poslednej dobe je tam akosi prázdno)

Inak všimli ste si ako rýchlo sa priblížila Veľká Noc? Vôbec sa mi to nepáči...zas budem mať v práci veľa roboty (a málo času).

No nič detičky moje milované, Tomiko sa s vami lúči.

Majte sa.

Poslúchajte!

Ale nemusíte moc aby to nebolo podozrivé.


vaša Tomiko Natsuki

In the light of stars || prológ

18. february 2016 at 23:41 | Tomiko Natsuki |  In the light of stars

Povedala som si, že prológ už zverejním s tým aby ma to "dokopávalo" k písaniu častí. Zo začiatku bude poviedka si dosť nuda, no pevne verím že sa bude aj tak páčiť. Chcela by som pridávať časti vždy koncom týždňa (presný deň nebude to by som nedodržala ako sa poznám).

AK BY SA TAM VYSKYTLI CHYBY, VEĽMI SA ZA OSPRAVEDLŇUJEM

In the light of stars

13. february 2016 at 20:48 | Tomiko Natsuki |  In the light of stars
In the light of stars | Originál | Dominick & Christopher | 5/? | by Tomiko Natsuki


summary: Príbeh je o vzťahu dvoch karátov z detstva, ktorí sa boja svojich vlastných citov k tomu druhému. Dominick sa na prvý pohľad ničím nelíši od svojich rovesníkov v škole. Má dobré známky, rád trávi svoj voľní čas v spoločnosti priateľov a hlavne ma svoje koníčky, ktorým sa venuje. Niečím sa, ale naozaj líši...a to tým, že sa narodil hluchý. To, že je iný mu vadilo iba do momentu než stretol Christophera. Ten mu ukázal, že ja napriek hendikepu môže robiť to isté ako ostatní (teda až na pár výnimiek). Trávili spolu tak veľa času až sa stali nerozlučnými. Ale ako to býva stredná škola a puberta komplikuje viac ako si človek myslí.


A/N: Poviedku budem písať vždy z pohľadu jedného z hlavných hrdinov (okrem prológu, ten bude písaný z pohľadu rozprávača). Nápad na túto poviedku som dostala, keď som sledovala mojich dvoch kolegov v práci. Sama neviem či bude tento príbeh nejako pre čitateľov zaujímavý, ale pevne v to verím. Ešte neviem kedy to začne vychádzať pretože je poviedka vo fázy, ktorej ja hovorím písanie (to znamená, že keď mám "slinu" na písanie píšem ju). Taktiež neviem či napíšem diel a zverejním ho alebo napíšem niečo dopredu a tak budem zverejňovať.

05. 02. 2016

5. february 2016 at 23:21 | Tomiko Natsuki |  Blah-Blah
Detičky moje milované!

Áno, je to neuveriteľné no stále žijem! Pre niektorých z vás asi Bohužiaľ, no možno sa nájdu osôbky ktoré to poteší.
Myslím, že každý z vás videl čo všetko som sľubovala, že napíšem a tak ďalej. Naozaj mám v pláne všetko čo mám rozpísané dokončiť a mám v hlave aj nové nápady...len od toho Septembra bol pre mňa tento rok ťažký.

Nebudem to tu rozpisovať, pretože to určite nikoho z vás nezaujíma...len poviem toľko, že dúfam v to, že nič podobné už nezažijem. Pretože to čo sa stalo ma maximálne zlomilo a jediné prečo sa snažím byť silná, je môj otec a brat.

Pomaly sa budem snažiť dať blog do starých koľají, ale bude mi to trochu trvať. Predsa len viete ako dlho som nepísala a tiež, že mi to pekne dlho trvá kým niečo napíšem. Taktiež si tá špina moja múza pobehuje kde chce a potom sa mi ťažko píše- budem ju musieť niekde priviazať aby neutekala.

Taktiež neviem ako to tu bude existovať, ale dúfam že lepšie...aj napriek faktu, že ma práca dosť ničí a ubíja.


To je odo mňa na túto chvíľu všetko a dúfam, že pár mojich verných ľudí tu stále je a že sa tešia na môj stopercentní návrat.


vaša Tomiko Natsuki