Memoirs || prológ

6. march 2016 at 23:26 | Tomiko Natsuki |  Memoirs

Áno a týmto dňom rozpisujem ďalšiu poviedku....nie, nie som normálna.

A/N: Pomaly sú to dva roky čo som sa rozhodla písať túto poviedku. Už ani neviem prečo som ju tak odsunula.
Úprimne poviem, že čo sa týka EXO moc už neviem čo sa okolo nich deje. Preto pri písaní tejto poviedky to bude celé úplne OOC. Prosím berte na mňa v tomto smere ohľad...taktiež dúfam, že sa poviedka bude páčiť aj napriek tomuto faktu.

Ak by sa tam vyskytli chyby, veľmi sa ospravedlňujem.




Nevedel či bol dobrý nápad sem prísť...ale musel. Chcel ešte naposledy tu byť, naposledy vojsť do tej miestnosti, zafixovať si do pamäte všetko čo tu je.

Prešiel dlhou chodbou až k dverám úplne na jej konci, zostal pred nimi stáť s rukou na kľučke. Privrel oči a zhlboka sa nadýchol. Pomaly otvoril dvere od izby a nakukol dnu. Potichu vošiel do pre neho tak známej miestnosti. Zavrel za sebou čo najtichšie dvere, ako keby sa bál, že niekoho prebudí...no miestnosť bola prázdna. Stál na mieste a prezeral si ju, poznal každý jeden milimeter z nej. Vedel kde má čo svoje miesto, vedel kde je aká skrýš, vedel moc dobre ako si jej majiteľ potrpel na poriadok.

Zhlboka sa nadýchol pričom privrel oči a odvážil sa pohnúť z miesta. Bolo divné tu byť...sám. vždy tu bol s ním aj on. Prstami prešiel po poličke okolo ktorej išiel. Boli na nej knihy zoradené podľa autora a žánru. Pri spomienke na to ako sa vždy nahneval, keď nejakú z nich zle odložil, sa musel usmiať. Ale, prišiel sem kvôli niečomu inému...pozrel sa na písací stôl, ktorý sa nachádzal vedľa veľkého okna. Ako prvé ho na ňom zaujala jedna vec. Tou vecou bola fotka v ráme.

Došiel ku stolu a zobral rám s fotkou do ruky, musel sa usmiať, keď uvidel jeho úsmev. Miloval ten úsmev, vždy ho pokladal za ten najkrajší aký kedy videl. Prstami prešiel po skle za ktorým bola fotka. Jeho úsmev z tváre pomaly mizol. Tak veľmi si želal aby znovu ten úsmev videl. Bohužiaľ, už nikdy neuvidí.

Položil rám s fotkou opäť na jej miesto a sadol si za stôl. Rukami prešiel po chladnej doske stola, než otvoril veľký šuplík. Vytiahol z nej notes, teda presnejšie notes, ktorý slúžil ako denník. S rukami položenými na stole ho držal a hľadel naň. Nevie či si ho má prečítať alebo nie. Mal by, bolo to jeho želanie aby si to prečítal a rád by vedel čo sa tam píše.

Privrel oči a zhlboka sa nadýchol. Raz to predsa bude musieť prečítať a lepšie skôr ako keby to stále odkladal. Ešte raz sa pozrel na jeho fotku a nežne sa na ňu usmial. Svoj pohľad už ale venoval len jednej veci a to denníku. Prešiel po ňom prstami než ho otvoril, hneď ako zbadal jeho rukopis sa usmial.

"Tak upravené, nechal si dať záležať," prebehlo mu hlavou, keď sa na to pozrel. Prešiel prstami po texte než si prečítal čo je napísané na prvej stránke denníka.


"10. novembra 2014

Týmto dňom zasväcujem tento notes svojím osobným spovedníkom. Bude zaznamenávať moje najtajnejšie tajomstvá, zážitky a hlavne moje memoáre.

Všetko čo sa v ňom nachádza sa týka jednej jedinej osoby. Teda jeho a mňa...

Píšem si to sem aby som si navždy zapamätal a uchoval spomienky na nás.

Sú tu všetky moje pocity, spomienky na spoločné chvíle. A hlavne je tu opísané naše prvé stretnutie na ktoré nechcem nikdy zabudnúť.

Taktiež nechcem zabudnúť na to ako veľmi ho milujem. Tak ako som nikdy nikoho nemiloval. Pretože on jediný je výnimočný.


Môj milovaný Kim Jongin. Navždy ťa budem milovať.

Kyungsoo 10. novembra 2014"


 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Nana Nana | Web | 15. march 2016 at 0:44 | React

Este som si precitala len prolog a uz placem s vedomim ako to pravdepodobne skonci...
Strasne moc sa mi ta myslienka ale paci preto urcite pokracuj!!!
Tesim sa na prvy diel (ó﹏ò。)

2 Hagu-chan Hagu-chan | Web | 24. march 2016 at 21:15 | React

Oh, už chápu proč si mi psala, že to bude hodně smutné... O_O Well, jsem zvědavá co se z toho vyklube! :33

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama