Pokušenie || 12. diel

20. march 2016 at 0:16 | Tomiko Natsuki |  Pokušenie

Ako všetci čo túto poviedku *výplod mojej chorej hlavy* čítate viete, že som veľmi dlho nepridala nový diel *posledný bol pridaný 13. 04. 2014*. Preto dúfam ospravedlníte, nie len moju oneskorenosť, ale aj fakt, že sa musím aj trošku porozpomínať čo som presne chcela a kedy urobiť.

Áno, dobre vidíte, že som zmenila obrázok k tejto poviedke.

NEMÁM BETU, PRETO SA ZA CHYBY OSPRAVEDLŇUJEM




Po nejakej chvíli to neboli iba bozky, boli to aj dotyky, ktoré ku tomuto všetkému patrili. Bang síce rukami prechádzal Chaniemu po tele no stále iba cez jeho oblečenie. Aj napriek tomu každý jeho dotyk ho nenechával len tak. Mal pocit, že sa pod každým jeho dotykom rozplynie a zmizne, tak moc chcel aby sa ho dotýkal. Nepoznával sa, mal sám zo seba strach. Prečo po tom tak túži? Prečo práve od Banga? Nemalo by mu práve toto prísť hnusné a nechutné? Obaja sú chalani...tak prečo? Prečo po tom túži viac a viac?

To, že o tom začal premýšľať ho prebralo a začal od seba Yongguka odtláčať. Mladík sa, ale odtiahnuť len tak ľahko nenechal. Nechcel prestať je tak blízko toho aby to dokončil a tak splnil jeden bod v jeho pláne. Nesmie ho nič zastaviť!

Himchan sa tvárou odvrátil aby ho nevedel pobozkať, "Yongguk, prosím prestaň!" povedal už dosť plačlivým tónom. Mladík sa v ten moment trochu zarazil. V duchu začal nadávať, že prečo to malé nič nespolupracuje. Frustrovane si zahryzol do pery a ľahol si vedľa neho na chrbát.
"Prepáč, idem na teba asi prirýchlo," dúfal, že jeho falošná empatia nebude odhalená. Zatiaľ jej vždy Himchan uveril. A nebolo tomu ani teraz inak. Smutne sa na Yongguka pozrel a prisunul sa ku nemu bližšie.

"Ty prepáč mne," trochu sa nadvihol aby sa mu mohol pozrieť do tváre, "za to, že sa bojím," mal pocit, že sa tu na mieste rozplače. Nebol to len pocit. Hneď na to ako to dopovedal mu po líci skĺzla prvá slza a padla práve na Yonggukové líce. V ten moment ako keby doňho udrel blesk. Nežne pohladil Himchana po tvári a zotrel mu slzy.

"Prosím ťa neplač," zamumlal s nehranou starosťou v hlase. Prečo plače? To sa až tak moc bojí čo chcel dokončiť? To je až tak moc nevinný? Nevedel prečo, ale trochu sa nadvihol a dal mu pusinky na spánky, "prosím, neplač. Nechcem aby si plakal," vážne sa nechápal čo to tu práve stvára za kraviny. Teda skôr hovorí. Tiež nechápal čo je to za pocit čo má, ktorý sa objavil po tom ako si uvedomil, že Himchan plače.

Už mu to bolo jedno, tak ako bol sa položil na Yongguka a objal ho okolo krku. Ten mu objatie opätoval. Hladil ho po chrbte a čičíkal ho aby prestal plakať.

'On je vážne uplakaný,' prebehlo Yonggukovi hlavou pri tom ako ho hladil po chrbte.

***

Ráno ho prebudil silný pocit hladu. Áno, včera nemal moc kedy sa najesť. Chcel vstať, ale zabránilo mu v tom niečo. To niečo bola náruč, presnejšie Yongguková náruč. Stále ho objímal odkedy obaja zaspali. Pri spomienke na to čo sa dialo večer očervenel ako paradajka. Vážne nechal skoro niečo také urobiť Yongguka? Naozaj sa pred ním kvôli tomu rozplakal? A nechal sa ním čičíkať?

Zahanbene skryl tvár v Yonggukovej nahej hrudi. Fakt, že je mladík iba v trenkách mu naozaj v tom aby sa necítil trápne nepomáhal. Lícom sa oprel o jeho hruď a potichu si povzdychol. Tak ako mal položenú tvár zdvihol zrak. Zadíval sa na jeho spiacu tvár. Vyzeral tak...inak. zvyčajne má taký ten výraz najväčšieho gangstra. A teraz? Vyzerá tak nevinne. Tak inak, ako keby to ani nebol ten istý Yongguk.

Pri tom ako sledoval jeho tvár postrehol mierne zamračenie. Tipoval to na skoré zobudenie sa. Preto rýchlo otočil tvár iným smerom a tváril sa, že spí. Ak by ho Yongguk nachytal asi by bol naozaj ešte viac zahanbený (ak je možné byť ešte viac ako teraz).

Chcel sa pohnúť, ale uvedomil si kto na ňom leží. Teda, že niekto vôbec na ňom leží. Otvoril rozospato oči a pozrel sa na Himchana. Jediné čo videl boli jeho havranie vlasy, ktoré sa nevedeli rozhodnúť na ktorú svetovú stranu ukazovať skôr. Musel sa nad tým usmiať. Iste aj jeho vlasy určite tak vyzerajú, ale na rozdiel od Himchana on nemá tak jemné vlasy. Jednou rukou po pustil a upravil mu to hniezdo na hlave.

'Naozaj ma jemné vlasy, nie je to na chalana divné?' prehrabol mu pri týchto myšlienkach vlasy.

Až vtedy dal Himchan na vedomie, že je hore. Tvár natočil tak aby videl na Yongguka. Nevedel či mu má zaželať dobré ráno alebo nie. Možno práve z toho dôvodu sa naňho pozeral pohľadom malého šteňaťa.

"Čo tak 'Dobré ráno zlato'?" nemohol si neodpustiť niečo také mu povedať. Dosiahol aj čo chcel, pretože pri slove 'zlato' Himchan sčervenal. Usmial sa a pohladil ho po tvári. 'Áno, Yongguk hraj svoju hru ďalej,' prebehlo mu pri tejto scéne hlavou. Jemne ukazovákom udrel červenajúceho mladíka na špičku nosa. "Takéto krásne rána by som s tebou chcel mať stále," neprestával vo svojej hre ani na chvíľu. Už len včerajšok mu skazil plány a chce to urýchliť proste ešte viac než to je.

Himchan uhol pohľadom. Cítil ako v tvári úplne horel. Ako môže niečo také povedať len tak? Ako keby to bolo úplne normálne. Sám si to ani neuvedomil a zahryzol s do pery. Pre Yongguka to bolo dobré znamenie. Pletie mu hlavu a vedeli to obaja.

***

Po dosť dlhej a trápnej chvíli strávenej v Himchanovej posteli sa zhodli na tom, že obaja vstanú. Je sobota, škola nie je. Nikomu nechýba a určite nie im dvom.

"Môžem požiť sprchu?" pozrel sa na Himchana, ktorý akurát rozťahoval závesy. Prikývol mu a ukázal na dvere ktoré boli oproti posteli. Tipoval už predtým, že to je kúpeľňa alebo šatník. Kúpeľňa vyhrala. Vstal z postele a pozrel sa na svoje veci. Dostal nápad, "Požičal by si mi nejaké oblečenie?" pozrel sa smerom k mladíkovi pri okne.

"Neviem, ale či ti nebude malé," zamumlal skôr pre seba a šiel ku skrini. Kým sa v nej hrabal došiel ku nemu Yongguk a zozadu ho objal. V ten moment mladík stuhol. Dokonca prestal aj dýchať. Asi by si mal na toto zvyknúť po tých pár hodinách s ním.

"Chanie," perami sa otrel o jeho ucho, "poď do tej sprchy so mnou," zašepkal mu doň. V tú chvíľu Himchan zabudol aj ako sa volá, kde býva a taktiež či nie je náhodou v zlej dimenzií. Keď videl ako je milo, pokračoval, "Prosím, chcem aby si tam šiel so mnou," dal mu pusinku tesne pod ucho. V ten moment sa mladík zachvel. Yongguk sa pre seba usmial, našiel citlivé miestečko.

"Ja...,"začal dosť vyhúkane Himchan, ale pokračovať nemusel. Na to mal Yongguk toto až moc dobre premyslené
"Nebudem na teba tlačiť," dal mu na to miesto ešte jednu pusinku, "prosím," nevedel koľko krát ešte bude musieť tak omieľať to 'prosím', no dúfal, že to bude posledný krát.

Himchan nakoniec prikývol s tichým súhlasom a vybral hneď veci pre nich oboch.

***

Celý čas sa červenal pri pomyslený, že ho niekto uvidí nahého. Ešte nikto ho tak nevidel. Dokonca ani v škole sa nesprchoval vtedy, keď chalani. Hanbil sa.

Yongguk ku nemu prišiel a zdvihol mu tvár aby sa miesto na dlaždičky, pozeral na neho, "Pôjdem prvý, nebudem sa pozerať ako sa vyzliekaš ak sa hanbíš," venoval mu jeden zo svojich nežných úsmevov, "ale predo mnou sa nemusíš," dal mu pusu na čelo a pred ním si dal dolu to jediné čo na sebe mal.

V ten moment sčervenal ešte viac, ale dôvod bol iný. Práve pred ním stál nahý Yongguk. A nesníva sa mu to. To vie na sto percent. Uhol radšej pohľadom aby naňho moc nepozeral. Kvôli tomu ani nemohol vidieť mladíkov spokojný úsmev. Prešiel okolo Himchana a vošiel do sprchového kúta, nastavil vodu a čakal kedy za ním príde.

Chvíľu tam sám so sebou bojoval či ujsť alebo ísť za ním. Nakoniec sa začal vyzliekať a potom potichu vošiel za ním. Ako čakal začal si ho hneď obzerať. Sám Yongguk musel uznať, že je na čo sa pozerať. Pritiahol si ho k sebe a usmial sa naňho, dal mu pusu, ale iba takú rýchlu. Dosť ho prekvapilo, že s takou Himchan nesúhlasil, keďže hneď ako sa odtiahol sa sám prisal na jeho pery. Nebránil sa, iba mu to hrá do karát. Opätoval mu bozk a natisol si ho na svoje telo. Obaja v ten moment, keď sa ich telá dotkli pocítili príjemný pocit.

Po chvíli aj zabudli načo vlastne do tej sprchy šli. Jediné čo teraz bolo dôležité boli ich pery a ich telá, ktoré sa o seba otierali. Ani jedného z nich to nenechalo chladným, iba s jedným rozdielom. Himchan si začínal uvedomovať ako moc ho jeho spolužiak priťahuje a preto tomu nasvedčovala aj reakcia jeho tela. Yongguk zas chcel len jeho telo nič viac. Himchan sa na malý moment odtiahol od mladíka a pozeral sa mu do očí. Jedno mali teraz, ale spoločné...a to túžbu po tom druhom. Čelom sa oprel o to Yonggukove a pozeral sa mu do očí.

"Yongguk," zamumlal stále hľadiac do jeho očí, "pokračujme v tom čo som včera prerušil," to čo mu povedal sa mu opakovalo nejaký čas v hlave než to spracoval.


Jeho plán mu naozaj veľmi dobre vychádzal. A rýchlejšie než sám chcel.

 

2 people judged this article.

Comments

1 Hagu-chan Hagu-chan | Web | 23. march 2016 at 21:56 | React

Oni se spolu... oni... spolu... ooh! *-* Teda skoro, ale stejně... ooh~! *-*
Je pravda, ž  mi tahle povídka chyběla a s jejím přečtením jsem si dala načas, gomenasaaai!! Ale doufám, že brzo napíšeš další část, musíš!! Chce to nějakou akci, pokud víš, co tím myslím! :33 :D

2 ladypsychotronia ladypsychotronia | Web | 27. march 2016 at 0:09 | React

Jsem debil, že jsem si toho všimla až po týdnu... a to že na to už nějaký ten rok čekám, že? :D

Já se tak strašně bojím, co bude dál, protože když jsem nad tím tak nějak přemýšlela, je tak sakra že moc věcí, co by se mohlo stát! A ne jen mezi Himem a Bangem... ale i jimi a Gamem!!!!! (Strašně moc se bojím, co jeho žárlivost a láska ke Gukovy je schopná ._. *sob)

Ale... neztrácím naději!!!!! I would never!!!!
Hlasovat bylo až šíleně moc těžké, protože jak znám autory, často překonávají očekávání (hah jako bych mluvila o sobě mhwaha!)

Okey... ten komentář je až strašidelně dlouhý... Vidíš, co děláš s mými nebohými emocemi? TTT~TTT

Věřím, že budu u téhle povídky i brečet a konečně se dostávám i k tomu, že se těším na další díl :D

3 Hatachi Hatachi | Web | 11. july 2016 at 17:06 | React

Ať se stane cokoliv, tak to vždy nejvíc odnese Himchan. Od Yongguka to bude bolet jak fyzicky, tak především psychicky. Ale od Yongnama hodně fyzicky, protože ten je zaslepený láskou a žárlivostíke Gukovi, o kterém si myslí, že patří jen jemu. Takže větší strach mam z Nama...
Jinak je to úžasná povídka. Je na můj milovaný pár BangHim a hlavně není na BTS...
Těšim se a netrpělivě čekam na další díl...

4 Jaera Jaera | Web | 11. july 2016 at 17:16 | React

Přečetla jsem to jedním dechem a normálně jsem zjistila, že má ruce pevně zaťaté v pěst :-D  :-D  
Je to děsně napínavé, i když bych Guka přetrhla, že mi mučí Hima, ale na každého se vaří voda, že? Ono se mu to vymstí!!
Miluju BangHim a moc se těším na další díl!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama