This feeling ep. 6

5. march 2016 at 17:13 | Tomiko Natsuki |  This feeling

Dobre vidíte je tu ďalší diel tejto poviedky. Úprimne som nevedela ako po dlhej dobe začal tento diel, ale potom mu to došlo a podarilo sa. Zatiaľ len taká nuda, keďže kým sa dostanem do starých koľaji tak to potrvá. Dúfam, že sa bude diel páčiť a taktiež, že si na túto poviedku ešte pamätáte.

Ospravedlňujem sa ak by sa tam vyskytli nejaké chyby.




Jonghyun sa musel trochu spamätať. On sa s ním bavil a ešte sa aj usmial! Párkrát zamrkal či sa mu to nezdá, ale nebolo tomu tak.

Mladší z mladíkov sa musel zasmiať nad reakciou, ktorú tu videl. "Si vtipný."
Ešte chvíľu bol mladík mimo než prehovoril. "Naozaj si sa zasmial? Nezdalo sa mi to?" stále neveriacky hľadel na svojho spoločníka.

Ten len pobavene zakrútil hlavou a postavil sa. "Pokojne sa tvár, že sa ti to len zdalo," prešiel okolo neho a vo dverách sa otočil na Jonghyuna, ktorý ho celý čas ako šiel preč pozoroval, "máš zlý vkus na filmy...Jjongie." s tým zmizol z miestnosti.

Stále neveril scéne, ktorá sa tu odohrala. Ako je to možné? Raz ho chce zabiť už len pri tom, že mu chce pomôcť...a keď mu pomôže je takýto. Nevyznal sa v ňom...

Ale ten jeho úsmev. Dal by všetko za to aby sa stále takto usmieval.

Od toho dňa čo pomohol Kibumovi pred tou partiou debilov ubehli už dva týždne. Všetko bolo ako pred tým. Pred rodičmi bol naňho milý, ale keď boli sami tak ho ignoroval. Dosť ho to hnevalo...predsa len v ten deň bol nenútene k nemu milý. Tak, prečo je to takto? Dokonca ho už ani nečakával, keď šli do školy...už sa mu dvakrát stalo, že meškal pretože zablúdil.

Pohodlnejšie sa usadil na stoličke a rozvalil sa na lavici. Dnes majú v škole dlhý deň a ešte k tomu to vonku vyzerá ako keby mal prísť koniec sveta. Natočil tvár k oknu a lícom ležal na lavici. Vážne premýšľal či to skončí než bude mať v škole padal. Veľmi dúfa, že áno...keďže ma na dve veci imunitu tak by nerád prechladol. Vlastne by mohol napísať otcovi kedy asi končí v práci či by ho nevzal domov.
Z premýšľania ho dostalo až dosť bolestné dopadnutie kriedy na jeho čele. Chytil sa za čelo a s pohľadom nakopnutého šteňaťa sa pozrel na profesora stojaceho pred tabuľou.

"Bol by som rád ak by ste môj výklad aj vnímal!" tón, ktorým to ich profesor matematiky povedal nebol práve milý. Asi tu naňho dlho niečo hovoril, ale kto to mal počuť?

Po tom čo to povedal sa stále s rukou na čele usmial štýlom "veľmi hlboko sa ospravedlňujem". Profesor už len niečo zamrmlal a ďalej vysvetľoval učivo. Jonghyun si otvoril zošiť a začal si písať poznámky (teda čmárať si do zošita a tváriť sa ako veľmi silno počíta).
***

Bol naozaj rád za to, že sa to počasia tak nejako upokojilo...teda prestalo pršať. Za čo bol najviac vďačný, keďže dáždnik akosi neexistoval. Teda existoval, ale niekde mimo jeho galaxiu. Muselo sa mu zívnuť a podľa okolia to urobil asi moc okato (teda ústa otvorené do korán a pekne nahlas). Ale tak...koho to trápi? Škola a to počasie je tak akurát na spanie.

Išiel pomaly smer východ z tejto nudnej budovy, keď tam zbadal čakať Kibuma. Zastal pred ním a premýšľal či sa má spýtať takú kravinu ako je 'Čakáš na mňa?'. Nemusel ani nič hovoriť pretože on sám prehovoril.

"Mama mi volala, že máme za nimi prísť do mesta," otočil sa a išiel von z budovy, "že sa chcú najesť v meste ako rodina," pozrel sa na Jjongieho, ktorý teraz nevedel či zaspal a sníva sa mu to...alebo naozaj sa s ním rozpráva. Pretočil oči na tým ako tam stále (proste jak idiot) stál, "Čo tak pohnúť zadkom inak pôjdeš sám! A to ani nevieš kde to je," to ho prebralo a dobehol ho aby mohli ísť na miesto určenia.

Cesta im trvala pomerne dlho, keďže tam museli ísť mestskou dopravou a čakanie na taký autobus nejaký ten čas zaberie. Keď si Jonghyun uvedomil koľkými autobusmi išli...bol naozaj rád za to, že nešiel sám. Taktiež je toto prvý krát čo je v meste. Zvyčajne šiel iba s otcom alebo Bummieho mamou do obchodu nakúpiť keďže Kibumovi sa na nákupy (ak sa nejednalo o oblečenie) nechcelo.

Pripadal si ako turista, stále sa musel otáčať a obzerať čo kde je. Musel uznať, že toto mesto má svoje čaro a je naozaj krásne. Ale toto čaro majú asi všetky malé mestá.

Bol tak zapozeraný, že vrazil telom do Bummieho chrbta. Hneď cúvol a ospravedlnil sa. Nič mu na to nepovedal iba pretočil oči a vošiel dnu, hneď ho aj Jonghyun nasledoval. Nebolo ťažké zbadať ich rodičov. Sedeli na dobre viditeľnom mieste, tak ako ich zbadali sa za nimi aj vydali. Pozdravili sa s nimi a prisadli si.

***

Spokojne sa oprel o operadlo a vidličku zapichol do jahody, ktorá zdobila jeho dezert. Strčil si ju celú do úst a skoro sa zadrhol, keď jeho otec prehovoril. Teda skôr tomu čo povedal. Rodičia sa naňho pozreli v tej chvíli dosť vystrašene a už mali pocit, že ho budú kriesiť. Zato Kibum sa dobre zabával a mal čo robiť aby neprepadol záchvatu smiechu. Po chvíli sa upokojil a hodil po otcovi pohľad.

"Ako si to myslel, že ja a Kibum budeme dva týždne sami?" hneď ako toto povedal sa musel napiť, keďže stále ho ešte trochu dusilo.

"Tak ako som to povedal, my dvaja ideme na služobnú cestu na dva týždne," odmlčal sa a pozrel sa na oboch, "preto sa dúfam nepozabíjate. Ale myslím, že to nehrozí dobre spolu vychádzate," na oboch sa usmial.

Dobre spolu vychádzate. Toto mu znelo v hlave dokola. Keby len rodičia vedeli, že to je len hra aby Jonghyun mal pocit, že ho Bummie berie ako brata. Mladík sa na svojho otca usmial a prikývol.

"Áno, my to s Kibumom zvládneme," usmial sa svojím typickým úsmevom. Bol to jeden z jeho falošných úsmevov, ktoré ale nevedel nikto rozoznať (pretože veľmi dlho nemal dôvod sa úprimne usmiať). Dokonca ani jeho otec to nevedel rozoznať.

Pozrel sa na menovaného mladíka a ten sa so súhlasom tiež usmial. Jonghyun, ale tušil aké budú tie dva týždne. Budú to najhoršie a najdlhšie dva týždne. Vôbec sa netešil na tie jeho hnusné nálady a častú ignoranciu.

***

Rozvalil sa na posteli, dal si jednu ruku za hlavu a pozeral sa na strop. Vlastne ako to bude so stravou, keď tu nebude Bummieho mamina? On dobre variť nevie, teda niečo áno...ale to by asi Kibum nezjedol. Povzdychol si, toto má asi za trest. Niekto tam hore ho nemá rád alebo sa mu nepáči, že využíva to tajomstvo k tomu aby aspoň chvíľu si myslel, že má brata.

Bol tak zamyslený, že si ani nevšimol ako ho od dverí pozoruje zvedavý pohľad mladšieho mladíka. Aby tam iba nestál a nečakal kým si ho všimne zaklopal už na otvorené dvere.

Mladík na posteli sebou hneď vystrelil do sedu a zadíval sa na votrelca v jeho izbe. Chcel sa ho spýtať čo potrebuje, ale stihol akurát zdvihnúť obočie.

"Prišiel som ti povedať, že pokiaľ tu naši nebudú, budem variť ja," prekrížil ruky na hrudi a nahodil na tvári úškrn, "takže nechcem počuť také reči typu 'Ja také nejem'. Rozumel si?!" hodil po ňom nie moc milý pohľad.

Jonghyun sa odvážil iba prikývnuť na súhlas s pohľadom vystrašeného šteňaťa. Mal silný pocit, že ak by povedal čo všetko nezje, tak ho na mieste zabije. A chcel by sa dožiť aspoň toho, že zmaturuje...ale rád by sa dožil aj promócií na vysokej. Dobre chce žiť ešte dlho tak mu bude pritakávať!

"Nič mi na to nepovieš?" zdvihol prekvapene Kibum obočie a čakal. Prišlo mu, že sa Jjongie bojí niečo povedať. Čo ho aj dosť hnevalo. Vždy má plno rečí a teraz drží zobák je ticho.
Ten ako keby doňho blesk udrel, "Ja zjem všetko," 'ak to bude jedlé' vetu dokončil radšej iba v mysli aby naozaj nedostal smrteľný úder.


Kibum mu venoval ešte jeden pohľad než sa otočil na päte a zmizol z jeho izby. Keďže sa otočil nemohol vidieť jeho pobavený úsmev, ktorý mal vďaka jeho reakciám. Začínal si myslieť, že tie dva týždne s Jonghyunom budú veľmi zaujímavé a zábavné. Veľmi sa na to teší.

 

2 people judged this article.

Comments

1 ladypsychotronia ladypsychotronia | Web | 6. march 2016 at 19:00 | React

Ale ale... co to tu vidím? Moje oblíbené Jongkey? Že by?
Nevěřila jsem, že se dočkám T-T miluju tady toho Kibuma, prostě až moc v tom, že Jjonga nemá rád a ono pak puf! Že jo? :D Že ono se to za ty dva týdny samo nějak udělá? :3333

2 Hagu-chan Hagu-chan | Web | 6. march 2016 at 20:54 | React

Chudák Jjongie! XD
Diva pod střechou je jedna věc, ale být tam s ním sám? :D Well, chudák, opravdu :D Nom, ale doufám, že brzo napíšeš pokračování! :33

3 Nana Nana | Web | 16. march 2016 at 2:53 | React

Som to zhltla ani pri tom nezmurkla! Verim ze to nebola posledna cast tento rok a az budes mat cas napises pokracovanie~

4 Hachi Hachi | 3. april 2016 at 22:29 | React

super poviedka... dúfam že sa ďalšieho dielu dočkáme čoskoro :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement